Len veľmi nerada sem dávam smutné správy, pretože naša stránka má rozdávať hlavne radosť čitateľom a nie zármutok. Zo skúseností však viem, že potom si ľudia farmárčenie priveľmi idealizujú, zjednodušujú, dokonca krútia hlavami nad cenou našich jedináčikov - vypiplaných kozliatok či jahniatok oproti komerčným veľkochovom štandardných plemien, kde sa narodia i trojčatá a nikoho netrápi, ak sú nejaké úbytky.
Karamelka nám na Veľkonočnú nedeľu porodila barančeka, čomu by sme sa preveľmi tešili, keby maličký nebol slabý ako sirka. Hneď ako sme to ráno zistili, preniesli sme ho do našej obývačky a začali sa o neho starať namiesto jeho maminy my. Maličký baránok však bohužiaľ vôbec nemal sací reflex, jedlu sa veľmi bránil, zjedol iba to, čo sme do neho vyslovene natlačili. Kŕmili sme vo dne v noci každé dve hodiny mliekom od matky. Veterinárka dobehla nehľadiac na to, že sú sviatky a práve čas obeda a podala mu tri injekcie. Už sa i zdalo, že to maličký zvládne a začne i chodiť, ale po troch dňoch nadránom to náhle bohužiaľ vzdal =( Pre mňa osobne to bol šok, je to iné ako keby sme ho našli už tak v maštali.. Človek si vytvorí k trojdňovému maličkému už nejaký ten vzťah.
Musel to byť veľmi divný deň, lebo poobede mi volal chovateľ zo spriatelenej emufarmy, že mu kvôli blbej nehode uhynul krásny plemenný baran, zhodou okolností dedko tohto nášho malého. Nuž farmárčenie nie je len o radostiach, ale občas i o zármutku, s ktorým sa treba vyrovnať ako to len ide. Snáď to zvládnu ďalšie jahniatka lepšie.
Návšteva FarmaPARKU
Naše zvieratká
Ubytovanie
Školy a skupiny
Rezervácie
Blog