close

Minikozičky

Krátko o minikozičkách

Holandské minikozičky majú kľudnú, mierumilovnú a mazlivú povahu. Sú ideálnymi spoločníkmi detí, ktoré si s nimi užijú kopec zábavy. Sú veľmi inteligentné a správaním niekedy pripomínajú psa. Preto od tejto kozičky nie je vyžadované, aby mala nejaký hospodársky význam. Holandská minikoza sa nedojí, mlieko je určené iba pre kozliatka. 

Čistokrvné holandské kozičky dorastú na výšku cca 45-50 cm, capkovia majú v priemere o 5 centimetrov viac. Hmotnosť sa pohybuje do 25kg. Majú rôzne sfarbenie, môžu byť jednofarebné, dvojfarebné alebo trojfarebné. Najčastejšie sú však vidieť čiernobiele a hnedobiele, či už s pálením alebo bez. Srsť je jemná, lesklá, krátka, priliehavá, na niektorých miestach ako je chrbát môže byť dlhšia (hlavne u capkov). Holandské minikozy sú drobnejšie a majú jemnejšiu konštitúciu ako u nás chované kamerunské kozy.

Minifarmárske AKO NA TO

Minifarmárske AKO NA TO

Ako byť s minikozičkami kamarát

Chcete byť s našimi miniatúrnymi kozičkami kamaráti? Žiaden problém. Naše sú extrémne priateľské, prítulné, ba až drzé. Nevedia sa dočkať, kedy sa dostanú k maškrtke. Vrhnú sa na Vás hneď za dvierkami ohrádky s pohľadom ako keby týždeň nejedli. Začnú sa medzi sebou strkať, tlačiť a predbiehať. Prehľadajú Vám kabelky, kočíky aj vrecká. Budú na Vás vyskakovať, keby ste náhodou chceli s krmivom šetriť. Kozie komando je nezastaviteľné. Ako si poradiť? Jedinou záchranou je ukázať prázdne vystreté rúčky so slovami "Už není". Vtedy ruku oňuchajú, odkráčajú a vrhnú sa na ďalšiu obeť, inú nevinnú rodinku :D 

Minifarmárske AKO NA TO

Čo nerobiť

Miniatúrne kozičky sú pomerne temperamentné zvieratká, ktoré v tomto môžu hravo súťažiť s deťmi. Je s nimi veľká zábava, tiež však prídu dni, kedy sa unavia, prípadne prežerú tak, že sa im nechce už ani chodiť. Vtedy sa dajú spokojne hladkať a škrabkať za uškom. Keď takto ležia, je veľmi dôležité ich nevyháňať z tieňa/prípadne zo slniečka. Taktiež mávame mláďatká, tie v žiadnom prípade nenaháňajte po ohrade, sú ešte veľmi malinké, potrebujú mamičku a hlavne piť mliečko v pravidelných intervaloch. Kozičky nikdy nehladkáme po rohoch, nechytáme ich za rohy a ani ich nijak neprovokujeme (Platí hlavne pre hravých tatinkov. My vieme, že to myslíte dobre). 

Minifarmárske AKO NA TO

Ako prežiť nájazd kozieho komanda?

Ak máte batoľa alebo malého škôlkara, v prvom rade si premyslite, či nepoužijete formu bezkontaktného kŕmenia pomocou korýtok. Odsledujte si napríklad iných návštevníkov, prípadne sa poraďte s animátorom :) Ak sa Vaše dietko odváži, môžte ho zobrať do ohrádky najprv na rukách. Ak bude v pohode a nebude sa báť, môžte ho dať na zem. Aj keď naše kozičky úmyselne neublížia, treba mať malé deti stále pod dohľadom. Miniatúrne kozičky sú totižto všetky rohaté, riešia si neustále hierarchiu v stáde, odstrkujú sa navzájom a ich rohy sú práve vo výške očí tých najmenších detí. Kozičky kŕmime z vystretej ruky, granulky si berú jazýčkom. Je takmer mizivá šanca, že by pokúsali (museli by ste im strčiť ruku takmer do krku, kde majú stoličky, vpredu majú iba spodné zúbky). Ak na Vás vyskakujú, iba im ukážte, že máte prázdne ruky. 

Pre koho je minikozička vhodná ako domáci miláčik

Minikozička je vhodná pre všetkých, ktorí sa chcú zabávať už len pri púhom pozorovaní týchto zvieratiek. Je to takisto povahovo najvhodnejšie minizvieratko pre menšie deti. Skvele sa hodí na úpravu neudržiavaných, zaburinených alebo svahovitých pozemkov. 

Kozy sa znášajú na jednom dvore aj s rozumnými psami, ktoré ich nebudú napádať. Kúpu minikozy však zvážte, ak ste vášnivým pestovateľom okrasných rastlín a drevín, poprípade nemáte pochopenie susedov pre nespokojné mečanie pri vyjdení zo stereotypu. 

Starostlivosť o minikozičky

Holandské minikozičky sú veľmi nenáročné zvieratá. Od jari do prvej snehovej pokrývky im stačí pastva. Kozy sú však maškrtníci, veľmi im chutí kôra stromov a jemné vetvičky, treba si dávať pozor na mladé stromky a kríčky. Tieto treba chrániť cca do výšky 1,2m a narezať kozám vetvičky z iných stromov, aby mali čo okusovať. Na druhej strane, budú Vám udržiavať aj svahovitý pozemok bez náletových drevín, tŕnia a burín. Holandské kozy neprikrmujeme ani ovsom ani inými obilninami, takisto pozor s ovocím. Kozičky mimo pastvy potrebujú len soľný liz a vodu. 

Ako všetkým zvieratkách, aj kozičkám je najlepšie vonku v oplotenom výbehu. Pre oplotenie pre kozy je najlepšie použiť klasické pletivo s výškou cca 150cm alebo elektrické siete pre ovce. Do výbehu určite kozy ocenia rôzne preliezky z pníkov stromov a konáre na okusovanie. Prístrešok by mal byť dostatočne priestranný pre všetky zvieratá, pretože kozy v ňom spia, najradšej na vyvýšených plochách. Zvieratá netreba na noc ani cez zimu zatvárať, majú vlastný rozum, v prípade potreby sa skryjú samé. Kozy nie sú náročné ani na čas, ktorý im treba venovať. Raz ročne im treba skrátiť paznechty, dvakrát ročne odčerviť a zbaviť parazitov (injekčne). 

Rozmnožovanie a odchov

Holandské kozičky dospievajú v šiestich mesiacoch, avšak ak máme capa v stáde, môže to byť už v štyroch mesiacoch, na čo treba dávať pozor. Jarné kozičky sa môžu pripúšťať najskôr v neskorších jesenných mesiacoch, inak riskujeme. Ruju vyvoláva skracujúci sa jesenný deň, preto sa väčšinou rodia kozliatka na jar po 145-155 dennej gravidite. Väčšinou sa rodí jedno kozliatko, menej dvojčatá, vo výnimočných prípadoch aj trojčatá. Kozliatka sa odstavujú od matky až po troch mesiacoch. Ruja sa v prípade, že nemáme capka, opakuje každé tri týždne a trvá tri dni, počas niekoľkých mesiacov (spravidla september - december). 

Pri kúpe nového prírastku budeme stáť pred otázkou, či si kúpiť kozlíka alebo kozičku. V prvom rade treba povedať, že aj podľa zákona, nesmieme chovať iba jednu kozu. Koza je stádové zviera a samotou by trpela. Pokiaľ nie ste záujemcami o chov, odporúčame zadovážiť si kastrovaných capkov. Sú najlepšími spoločníkmi a je s nimi najmenej problémov. Mali by sme zvážiť odchov, pokým chcete mať iba párik dvoch jedincov. Kozla budete musieť od kozy pred pôrodom oddeliť, čo je sprevádzané hlučnými protestami na oboch stranách a skratovým jednaním takisto na oboch stranách (pokus o preskočenie plota, oddaľovanie pôrodu kvôli stresu, neustále mečanie,..). Nehovoriac o tom, že capkovia niekedy ťažko znášajú mláďatá pri kozičke a budú sa kozičku snažiť po pôrode pripustiť.