close

Shetland pony v type mini

O plemene

Shetlandský poník pochádza, logicky, zo Shetlandských ostrovov. Tie sa nachádzajú hodne hodne na severe, pri Škótsku. Prevláda tam subarktická klíma, a i keď tam mrzne len 33 dní v roku. Ich najteplejší mesiac v roku je august, ale nie je to žiadna sláva, nič na kúpanie, priemerný teplotný rekord je 17,2 stupňa niekedy ešte v roku 1947. Viac tu: http://www.minifarma.sk/nase-minizvieratka/miniponici/

A takisto im tam až 285 dní v roku prší a stále fúka vietor. A teraz si predstavte, že tých chudákov koníkov tam majú voľne pustených, žiadna teplá stajnička, nič. Ďalšia blbá vec: na týchto malých ostrovčekov nerastú žiadne stromy. Takže keď sa chcú shetlandské poníky ukryť pred nepriazňou počasia, majú jednoducho smolu. Anglické plnokrvníky by už asi voňali fialky odspodu, malý shetland sa týmto podmienkam dokonale prispôsobil. Shetlandský pony narástol taký maličký hlavne kvôli zmenčeniu náporu vetra. Cez zimu narastú poníkovi chlpy dlhé 5-8 cm, keď je mu zima zježí sa ako medvedík a vytvorí si okolo seba izolačnú vrstvu, snehové vločky sa na nich netopia. Takisto dážď sa nedostane až na srsť.Víry chlpov dokonale odvádzajú vodu preč od miest náchylných na prechladnutie. Hriva a chvost shetlandských poníkov bývajú veľmi husté, poníky sa vždy obracajú zadkom k vetru, jednak pretože im chráni zadok chvost a na druhej strane, tuková vrstva na stehnách niečo znesie.

Verte, že každý kôň je tisíckrát radšej vonku na daždi ako čo i len na pár hodín nedobrovoľne zavretý v nejakej maštali. Štandardný box pre jedného koňa býva len jeden a pol násobkom jeho telesnej dĺžky. To je ako keby ste vy mali byť zavretý v priestore 1x1m. My by sme to vzťahujúc na seba nazvali týranie, v športových stajniach bežná prax.

A teraz môj obľúbený argument: Nebudete mať problémy so slamou, podstieľaním a kydaním hnoja. Je to žráč času a nervov, radšej tento čas obetujte kamaráteniu sa s poníkom. Kone vonku zvyknú robiť kopky na "obľúbených miestach", tieto kopičky stačí len pozbierať a šup ho do vreca/ na hnoj/.

Neznamená to však, že by im mala byť odopretá možnosť skryť sa pred nepriazňou počasia. Nechajte to ale na nich, oni sami najlepšie vedia kedy im je zima, kedy je pre nich slnko a dážď neznesiteľné. Podľa mňa najlepšou možnou variantou je vonkajší box = prístrešok obitý minimálne z troch strán, odtiaľ kde najviac fúka vietor a odtiaľ kde svieti napoludnie najsilnejšie slnko. Musí byť dobre odvetraný, väčšinou býva vetranie pod strechou na šírku dlane. Poníci sa ta síce nebudú zdržiavať keď bude mrholiť, ale ocenia ho keď nebudú mať zrovna chuť sa opaľovať.

Čo sa týka "dekovania" koní. Poník v ružovom svetríku je síce zlatý, ani zima mu v ňom na milión pero nie je. Ale ľudia si neuvedomujú, že mu narúšajú prirodzenú termoreguláciu. Dosiahneme len to, že poníkovia sa prehrejú a budú viac náchylní na nachladnutie. Veľmi nebezpečné je dávať koníkom deku na jeseň, keď začína počasie vyčíňať. Zvieratám sa nevytvorí dostatočne hustá a dlhá zimná srsť a potom im je v zime zima. Deky sa ale využijú ak náhodou koník cez zimu ochorie, vtedy je menej odolný, preto je fajn mať jednu po ruke.

O plemene
O plemene
O plemene

Starostlivosť

Všeobecne o pozemku: čím väčší, tým lepší. Ak ste vyhrali v lotérii/ babička vám zanechala haciendu/ poprípade sa živíte výpalníctvom, kúpte pre shetlandíka ten najväčší pozemok na aký máte,  kľudne mu prenajmite jeho vlastný ostrov. Shetlandy nebudete musieť dokrmovať, nebudete po nich musieť upratovať, a takisto ich nebudete môcť pravdepodobne nájsť...

Za maximálne minimum pre dva kone považujem 1 ár.Že sa vám tam udrží tráva, na to zabudnite. Treba prikrmovať celoročne senom a určite zbierať aspoň dvakrát za deň bobky.Takto malý výbeh má aj inú nevýhodu. Keď naprší je tam hodne ale hodne veľa blata.

Čo to žerie?

Naši dedkovia by povedali, že veľa sena a za kýbel šrotu. Nie železného, ale toho ovseno-otrubo-neviem-čoho-semenného. V princípe koňom stačí tráva. Vždy to stačilo. Tráva má v sebe všetky vitamínky a vôbec všetko, čo k životu potrebujú. Divoké mustangy určite netrpia nedostatkom a určite im nechýba celozrnné pečivo. Prirodzenou potravou koňa totižto nie sú obilniny. Obilie sa koňom začalo dávať až keď sa potrebovalo dobiť ho energiou, aby mohol výkonnejšie pracovať. Predpokladám, že nikto nezačnete nútiť sťahovať mini shetlanda drevo z lesa. A obyč prechádzka nie je práca! Ale ak chcete koňa-divokého-žrebca aj keď je to kobyla so žriebätkom, nech sa páči, stačí za hrsť ovsa.

Čo ak nemáme dostatok trávy? Vtedy treba kúpiť seno. Priemerný mini poník ho zožerie maximálne 3kg denne, pričom jedno kilo sena stojí pri Bratislave okolo 10 centov. To je tá korunka, ktorá keď Vám padne na zem, ani ju nedvihnete....

Čo sa týka dávkovania sena, kôň je uspôsobený na prijímanie veľmi malých dávok potravy ale počas celého dňa. "Buď žerie alebo spí" Vydeľovanie na raňajky a večeru pre neho zdravé nie je, niekedy však treba príliš pažravé jedince krotiť, aby neboli obézne. Takisto dobrým spôsobom nie je ani, šlahnúť im do výbehu celý balík a na žerte. Koníci by to s radosťou rozhádzali, ušlapali a očúrali. A také už oni nechcú...


Kone aj poníky sú veľmi citlivé na náhle zmeny v kŕmnych dávkach. Pozor na maškrtky, nedosušený chlieb, obilniny vo veľkom množstve a náhle, lucerku, prežratie jarnou trávou, ak koník nie je na ňu postupne od marca zvykaný. Všetko toto spôsobuje závažné až smrteľné koliky a schvátenia kopýt (  = veľmi nepríjemná choroba, kopyto sa oddelí od kosti, má to doživotné následky). A verte tomu, že tieto choroby nie sú len také zriedkavé.

Maškrtky: Kone milujú maškrty! Ovocie (jablká, marhule, čerešne, slivky, hocičo), zelenina (aj šupky zo zemiakov), kocky cukru (veľmi nezdravé) a suchý chlieb (až na kosť tvrdý a neplesnivý), to je ich. Zjedli by toho za kontajner. Je na nás, aby sme ich kontrolovali. V tomto prípade určite platí "menej je viac". Ak už nejaká maškrta, tak maximálne jeden kus denne. Iba mrkvy sa môže dávať trochu viac. Treba sledovať hlavne deti, ktoré vedia byť ku koníkom veľmi štedré, hlavne si uvedomovať, že kone sú bylinožravce, nie všežravce, nedajbože pouličný smetník.

K senu je vhodné pripojiť za lyžičku vitamínov v prášku a soľný  alebo minerálny liz. Na všetko však treba ZVYKAŤ POSTUPNE.

Golfový trávnik

Ak ste aj vy šťastným majiteľom golfového trávnika a nechce sa vám ho kosiť, kľudne si na neho môžete pustiť (zvyknuté!!!) mini poníky. Trávu neudupú kvôli ich relatívne nízkej hmotnosti, iba ju pekne zarovno pokosia. Spravidla si kone vôbec nevšímajú okolité okrasné a iné otrávené rastliny (my ich máme sakra veľa: oleander, javor, dub, tis, ľalia, brečtan, papraď, ...). Jediná vec s čím sme mali problém u hafly bolo, že keď vyžrala trávu pustila sa do tráv jazierkových a blízkobazénových (čo malo za následky neskôr aj prevalenie bazéna =). Inak pekne vyzberkajú všetko napadané ovocie, čerešne a marhule si pekne odkôstkujú, jabĺčkami sa idú zadrhnúť. Keď padá lístie z ovocných stromov, to je pre ne bašta (už sa mi tým aj prežrali =/ ). Minulý rok sme vôbec nezhrabávali. Chutia im aj konáriky z vŕby, do tých sa však pustia iba keď im ich doveziem do výbehu. No a myslím, že na tej tráwičke sú fakt happy =D

Pštrosie potreby koní

Známy so mnou teraz volal, že zachraňuje pštrosa. Pred istou smrťou. Viete prečo zomieral? Lebo bol sám a lebo ho udlúčili od jeho kamarátov. Ale čo to má spoločné s koňmi? No veľa. Kôň síce bez kamarátov fyzicky nezomrie, zomrie vám duševne. Je to ako keby ste ho vygumovali, oči stratia lesk, hlava ovisne, plecia sa pokrčia =/

"Veď môj kôň je sám a nikoho nepotrebuje, stačím mu ja, konský kamarát mu nechýba" povedal by človek, ktorý vlastní jedného "spokojného" koňa. Jeho kôň nie je spokojný ani šťastný, je len zvyknutý. Zvyknutý na samotu, áno aj na to sa dá zvyknúť. Ja sa napríklad strašne rada rozprávam sama so sebou, už som si kúpila aj bruchomluveckú loutku. Volá sa Harvepino, ako ten angličan.

"Veď sa mu veľa venujem", ďalej by oponoval. No okay, ale to je ako keby ste si kúpili morča a teraz dúfali, že vám nahradí druhú osobu. Áno, dá sa mu dať bočka, ale moc si s ním nepokecáte. Kone a ľudia majú odlišné jazyky, človek je mäsožravec, kôň jeho obed. Už ste sa niekedy rozprávali s obedom?Áno? A ste si istý, že vám rozumel? Myslím, že nikto tu nie je taký vadný, že by škrabkal zubami koňa na kohútiku ako si to robia kone navzájom, poprípade nikto nehryzkal koňa na zadku, keď ho niečo svrbelo (áno, aj tak si robia kone dobre =) No a to proste chýba, keď sa nemôžete poškrabkať a strašne vás niečo svrbí, no na zbláznenie.

Nemáte sa ani komu posťažovať, ani koho priateľsky potlapkať (kopnúť). Keď priateľsky potlapkáme človeka, tak potom aj on vás potlapká, ale už nie tak priateľsky =/ Ostatné kone nie sú také netýkavky.

Jedináčik. "Máme jedno dieťa, lebo nás veľa stálo a už nemáme financie na ďalšie, ale v budúcnosti bude. Chceme, aby sme mu dali to najlepšie, najlepšie hračky, DVDčka s cool rozprávkami, rallye kočík, korunku z diamantov (a podobné nutné kraviny, no len všetko okrem súrodenca na hranie a lásky)." No a potom začnú problémy. Podobne je to aj s koňmi. Kôň fakt vážne nepotrebuje k šťastiu uzdu vykladanú drahokamami, ani 10 diek, ani hydropónnu trávu, ani solárko (to fakt je aj také pre kone, nerobím si srandu). Kôň potrebuje kamaráta, takého do dažďa. Stačí aj, keď je to len malý tlstý poník k  ničomu, poprípade hluchosleponemý pajdavý kriplík, kôň ho bude mať rád =)

Niekedy je to ťažké, živiť dva kone, ale treba si uvedomiť, že buď mám na to, živiť dvoch alebo ani jedného. Časovo to však dvakrát náročnejšie nie je, kone sa medzi sebou zabavia aj samé, človeka nepotrebujú, ani vychádzky na zahnanie nudy, ak majú dostatočne veľký výbeh.

Smutnou vecou je, keď zostane samé žriebätko bez seberovného kamaráta, dosť to poznačí jeho psychiku, keď sa nemá s kým hrať a koho dokopať =) Nevie, kde sú hranice a začne sa hrať s ľuďmi (naozaj nič príjemné).  Dokonca ani mamička nie je seberovný "nepriateľ" =) Preto sa zaužívalo dávať mladé nevycválané kone do žriebarne, aj tak z nich nič doma nie je =)

No a na záver, keď je kôň spokojný, potom je aj jeho majiteľ a môžu nadviazať spolu oveľa lepší vzťah =)

Uvažujete nad kúpou?

Prečo teda miniponík?

1) Keď som ich zazrela v tej ohrade prvýkrát, objavil sa mi na tvári úsmev č.8. To je ten na osem prstov. Nemôžu nevyvolať radosť na tvári. Na detskej, na dospeláckej, na babkovskej.
2) Veľa nezjedia
3) Veľa nenakadia
4) Veľa nenahovoria.
5) "Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti", ako by povedala mama
6) A pritom vedia byť tak úžasne prítulné, spoločenské a vtierkavé
7) Samozrejme, zachovávajú si aj napriek malému vzrastu svoju shetlandsko-konskú hrdosť, prefíkanosť (až vyčúranosť, by som povedala) a nezávislosť, no a neboja sa to dať najavo
8) "Já jsem malej, ale šikovnej"
9) Aj tak som mizerný jazdec.
10) Čo si budeme nahovárať, je to raritka 

Je pre mňa miniponík vhodným zvieratkom?

Ak ste sa v čítaní dostal až sem, nezaspali ste a ani ste nekrútili celý čas nesúhlasne hlavou, tak áno. Jedinou nevýhodou miniponíkov je ich vyššia cena, ktorá sa za korektné miniponíky pohybuje od 800 euro. Samozrejme, dajú sa zohnať aj lacnejšie, avšak vždy sa to odrazí na kvalite či už poníka alebo služieb. Je na mieste byť ostražitý a podozrievavý.