close

Holandská minikoza

O plemene

Ako už názov napovedá, holandská minikoza bola vyšľachtená v krajine tulipánov. Nemci majú však na vec iný názor a toto plemeno nazývajú nemecká mini koza.

Tak či onak, pri šľachtení sa dbalo najmä na to, aby boli minikozičky dobrými spoločníkmi a okrasami záhrad chovateľov. Holandské minikozy majú kľudnú, mierumilovnú a mazlivú povahu. Sú ideálnymi spoločníkmi detí, ktoré si s nimi užijú kopec zábavy. Sú veľmi inteligentné a správaním niekedy pripomínajú psa. Preto od tejto kozičky nie je vyžadované, aby mala nejaký hospodársky význam. Holandská minikoza sa nedojí, mlieko je určené iba pre kozliatka. 

Čistokrvné holandské kozičky Vám dorastú na výšku cca 45-50 cm, kozlíci majú v priemere o 5 centimetrov viacej. Hmotnosť sa pohybuje do 25kg. Holandské kozy majú rôzne sfarbenie, môžu byť jednofarebné, dvojfarebné alebo trojfarebné. Najčastejšie sú však vidieť čiernobiele a hnedobiele, či už s pálením alebo bez. Srsť je jemná, lesklá, krátka, priliehavá, na niektorých miestach ako je chrbát môže byť dlhšia (hlavne u kozlíkov). Holandské minikozy sú drobnejšie a majú jemnejšiu konštitúciu ako u nás chované kamerunské kozy. Avšak aj napriek tomu, že je jemná, je dobre stavaná, so širším hrudníkom a väčším bruchom. Pri porovnaní s klasickými plemenami kôz, majú pomerne krátke končatiny. Na prvý pohľad zaujmú jemné, pekne tvarované rôžky a to u oboch pohlaví. Pri dobrej starostlivosti, správnom kŕmení a pohybe na čerstvom vzduchu sa Vám kozička môže dožiť až pätnástich rokov.

O plemene
O plemene
O plemene

Pre koho je minikozička vhodná

Minikozička je vhodná pre všetkých, ktorí sa chcú zabávať už len pri púhom pozorovaní týchto zvieratiek. Je to takisto povahovo najvhodnejšie minizvieratko pre menšie deti. Skvele sa hodí na úpravu neudržiavaných, zaburinených alebo svahovitých pozemkov. 

Kozy sa znášajú na jednom dvore aj s rozumnými psami, ktoré ich nebudú napádať. Kúpu minikozy však zvážte, ak ste vášnivým pestovateľom okrasných rastlín a drevín, poprípade nemáte pochopenie susedov pre nespokojné mečanie pri vyjdení zo stereotypu. 

Starostlivosť

Holandské minikozičky sú veľmi nenáročné zvieratá. Od jari do prvej snehovej pokrývky im stačí pastva. Kozy sú však maškrtníci, veľmi im chutí kôra stromov a jemné vetvičky, treba si dávať pozor na mladé stromky a kríčky. Tieto treba chrániť cca do výšky 1,2m a narezať kozám vetvičky z iných stromov, aby mali čo okusovať. Na druhej strane, budú Vám udržiavať aj svahovitý pozemok bez náletových drevín, tŕnia a burín. Holandské kozy neprikrmujeme ani ovsom ani inými obilninami, takisto pozor s ovocím. Kozičky mimo pastvy potrebujú len soľný liz a vodu. 

Ako všetkým zvieratkách, aj kozičkám je najlepšie vonku v oplotenom výbehu. Pre oplotenie pre kozy je najlepšie použiť klasické pletivo s výškou cca 150cm alebo elektrické siete pre ovce. Do výbehu určite kozy ocenia rôzne preliezky z pníkov stromov a konáre na okusovanie. Prístrešok by mal byť dostatočne priestranný pre všetky zvieratá, pretože kozy v ňom spia, najradšej na vyvýšených plochách. Zvieratá netreba na noc ani cez zimu zatvárať, majú vlastný rozum, v prípade potreby sa skryjú samé. 

Kozy nie sú náročné ani na čas, ktorý im treba venovať. Raz ročne im treba skrátiť paznechty, dvakrát ročne odčerviť a zbaviť parazitom (injekčne). Kozy treba zaregistrovať na Centrálnej evidencii hosp.zvierat, hlavne pokým máte neprajných susedov. 

Rozmnožovanie a odchov

Holandské kozičky dospievajú v šiestich mesiacoch, avšak ak máme capa v stáde, môže to byť už v štyroch mesiacoch, na čo treba dávať pozor. Jarné kozičky sa môžu pripúšťať najskôr v neskorších jesenných mesiacoch, inak riskujeme. Ruju vyvoláva skracujúci sa jesenný deň, preto sa väčšinou rodia kozliatka na jar po 145-155 dennej gravidite. Väčšinou sa rodí jedno kozliatko, menej dvojčatá, vo výnimočných prípadoch aj trojčatá. Kozliatka sa odstavujú od matky až po troch mesiacoch. Ruja sa v prípade, že nemáme capka, opakuje každé tri týždne a trvá tri dni, počas niekoľkých mesiacov (spravidla september - december). 

Pri kúpe nového prírastku budeme stáť pred otázkou, či si kúpiť kozlíka alebo kozičku. V prvom rade treba povedať, že aj podľa zákona, nesmieme chovať iba jednu kozu. Koza je stádové zviera a samotou by trpela. Preto si treba situáciu zvážiť a zamyslieť sa nad ňou skorej ako uvidíme malé klbko u chovateľa. Pokiaľ nie ste záujemcami o chov, odporúčame zadovážiť si kastrovaných capkov. Sú najlepšími spoločníkmi a je s nimi najmenej problémov. Nesmrdia, nemajú zlozvyky (pokým ich úmyselne nenaučíme trkať). Kozičky v ruji, ktoré už raz mali mladé, neustále mečia, čo nemusí byť príjemné pre susedov. Nekastrovaný kozlík nám zase počas obdobia ruje zapácha a láka k sebe kozy. I keď je toto plemeno cítiť veľmi málo, na dvore to poznať je. Takisto by sme mali zvážiť chov, pokým chcete mať iba párik dvoch jedincov. Kozla budete musieť od kozy pred pôrodom oddeliť, čo je sprevádzané hlučnými protestami na oboch stranách a skratovým jednaním takisto na oboch stranách (pokus o preskočenie plota, oddaľovanie pôrodu kvôli stresu, neustále mečanie,..). Nehovoriac o tom, že capkovia niekedy ťažko znášajú mláďatá pri kozičke a budú sa kozičku snažiť po pôrode pripustiť. V ideálnom prípade by sme si mali kúpiť buď dvoch kastrovaných capkov, kastrovaného capka a kozičku, s ktorou budeme chodiť na pripúšťanie inam, alebo dve kozičky, ktoré budeme nosiť k plemenníkovi.